DREVENÉ
CERKVY
Úvodná stránka
Drevené kostolíky v okolí Svidníka
Drevené kostolíky v okolí Bardejova
Drevené kostolíky v okolí Sniny
KDC

Karpatské drevené kostolíky

Martin Turčan 03.09.2006, rubrika Kultúra

http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=19965&sec=10027&lang=cz
Pohyblivé památky a jejich historie a dnešní existence.Slovenské drevené lemkovské a bojkovské gréckokatolícke kostolíky (cerkvy) tvoria súčasť veľkej kultúrnej tradície Karpatorusínskeho etnika,žijúceho dnes okrem severného Šariša a Zemplína aj v poľských Bieszczadoch, ukrajinských Poloninách a rumunskom Maramureši.Bohužiaľ veľa cerkví nestojí už na svojom pôvodnom mieste.Cerkva archanjela Michala postavená v roku 1794 v Novej Sedlici je v skanzene v Humennom. Cerkva pochádzajúca z roku 1766 pôvodne zasvätená svätej Paraskieve z Novej Polianky je v skanzene vo Svidníku, Cerkva zasvätená Ochrane Presvätej
Bohorodičky z Mikulášovej a cerkva svätého Mikuláša postavená v roku 1775 v Zboji sú v skanzene v Bardejovských kúpeľoch,
cerkva svätého Mikuláša z roku 1741 z Kožuchoviec je v parku Východoslovenského múzea v Košiciach. Cerkva svätého Michala
archanjela z Matysovej z roku 1883 je v skanzene v Starej Ľubovni. Obyvatelia Habury si postavili cerkvu v rokoch 1502-10
pôvodne ako pravoslávnu.V roku 1740 si však postavili kostol kamenný a drevenú cerkvu predali Malej Poľane, kde bola roku
1759 zasvätená svätému Mikulášovi ako gréckokatolícka. Ale aj Malá Poľana si časom postavila kamenný kostolík, a tak sa
na náklady starostu Josefa Pilňáčka cerkva presťahovala do Jiráskových sadov v Hradci Králové.
Mohutný rozmach realizácií cirkevných stavieb v kraji pod Duklianskym priesmykom je stotožnený s obdobím po roku 1648, kedy takzvanou úniou prišlo k spojeniu pravoslávnej cirkvi s cirkvou grécko-katolíckou. Zvlášť v priebehu 18. storočia bolo týchto stavieb vybudovaných najviac.
Po stránke dispozičného riešenia sú cerkvy trojpriestorové stavby pozdĺžne usporiadané a pozostávajúce z babinca,
hlavnej lode a svätyne. Orientácia hlavnej osi cerkví v smere východ - západ vychádzala zo samotného bohoslužobného obradu.
Vlastná hmota cerkvy bola obyčajne osadená na jednoduchú kamennú podmurovku alebo na takzvané uholné kamene.
Okná sú takmer vždy osadené len na južnej strane. Ako materiál bol používaný kvalitný červený smrek.
Na spoje tesárskych väzieb sa najlepšie hodili tvrdé a húževnaté dubové kliny, ktoré nahradzovali skoby a klince.
Celkom výnimočne sa medzi stavebným materiálom drevených cerkví vyskytuje tis. Pomerne zriedkavo sa ešte vyskytujú
ako stavebný materiál dub a buk. Pri opracovaní sa uplatňoval oberučný nôž, nepostrádateľný hlavne pri výrobe šindľov.
Stavby boli veľmi solídne a nepoznáme taký prípad, že by boli dôsledkom porušenia materiálu povolili.Strechy cerkví, zvoníc ,
kopule veží , vstupné brány a ohrady boli takmer vždy pokryté šindľami.Tie sa často na okrajoch týchto konštrukcií rôzne dekoratívne zdobili a vytvárali jemne mäkký čipkový lem.Tá z troch veží lemkovských cerkví, ktorá bola obrátená na západ, bola vždy najvyššia a mala už úplne gotický charakter, tak odlišný od väčšiny stavieb nachádzajúcich sa na východe. Bojkovské cerkvy majú poväčšine dominantnú strednú vežu,prípadne majú veže len dve. Kovové kríže na drevených cerkvách reprezentujú celkom zvláštnu oblasť tvorby vidieckych kováčov. Sú pravidelne vytepované a vykované zo železných prútov. Ich riešenie a umelecká výzdoba dosahujú vysokú majstrovskú úroveň. Ústredným prvkom, ideovo-výtvarným i optickým centrom hlavnej lode cerkvy je drevená, horizontálne a vertikálne na tri časti členená kultová stena nazývaná ikonostas. Stena je v podstate nosičom prenosných doskových obrazov - ikon s portrétmi svätých a výjavmi zo života svätcov.Je potešiteľné, že všetky cerkvy sú dosiaľ vo veľmi dobrom technickom stave, s pravidelne udržiavanými strechami,vymieňanými šindľami a poväčšine sú dosiaľ miestom a centrom duchovného života svojich majiteľov.

| Kost | 17.05.2009 14:54 |

K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre!

Pridanie komentára



Bold text Italics Link    :-) ;-) 8-) :-D :-P :-O :-( :-/ ;,( ]:-D :-[

Ochrana proti spamu. Napíšte prosím číslicu šesĹĄnásĹĄ:


Dnes je 23.01.2021

MICHAL KOSŤ

MICHAL KOSŤ

Ubytovanie web album

Ubytovanie Ubytovanie Šariš Online magazín o horách


© KDC, 2008-2020
webdesign Binder:abinder@azet.sk