Nadácia SPP získala čestný titul BLAHODITEĽ

Miroľa, 17. júna 2008 - Nezisková organizácia Drevené chrámy pod Duklou udelila pri príležitosti posviacky zrekonštruovaného dreveného chrámu v Miroli Nadácii SPP čestný titul Blahoditeľ.Ocenenie je poďakovaním za zásluhy pri záchrane unikátnych karpatských drevených byzantských kostolíkov kraja pod Duklou.
Čestný titul Blahoditeľ udeľuje Nezisková organizácia Drevené chrámy pod Duklou ako formu poďakovania aktívnym jednotlivcom, organizátorom, prispievateľom, ktorí prispievajú k záchrane karpatských svätýň. Nadácia SPP v roku 2007 podporila obnovu drevených kostolíkov v Miroli, Ladomirovej a Krajnom Čierne sumou 3,2 milióna korún.

„Svojou podporou a záujmom Nadácia SPP výrazne prispela k záchrane unikátnych skvostov ľudovej sakrálnej drevenej architektúry pre budúce generácie, ale aj k skvalitneniu ponuky návštevníkom a pútnikom nášho regiónu,“ uviedol Michal Kosť z Neziskovej organizácie Drevené chrámy pod Duklou.

Čestný titul Blahoditeľ udelila organizácia počas 10 rokov svojej činnosti po štvrtýkrát. Po Pavlovi Traubnerovi, Milanovi Kňažkovi a Alexandrovi Dulebovi je Nadácia SPP prvou inštitúciou, ktorá získala toto ocenenie.

„Drevené kostolíky patria svojim unikátnym technicko-umeleckým stvárnením a spoločenským významom medzi najcennejšie kultúrne pamiatky Slovenska. Dnes je tu už len 50 stavieb z pôvodného množstva približne 300 drevených kostolov. Záchrana týchto pozoruhodných architektúr práve preto patrí medzi dlhodobé priority projektu Obnovme si svoj dom,“ uviedol Peter Kamenický, správca Nadácie SPP, ktorá je spolu so Slovenským plynárenským priemyslom a Ministerstvom kultúry SR partnerom programu.

Zdroj:

http://www.nadaciaspp.sk/index.php?cmd=article&aid=187&lang=sk

Drevené kostoly z Karpatského oblúka

http://www.najzoznam.sk/strucne/spravod_clanok/12411/drevene-kostoly-z-karpatskeho-obluka/

08.07.2008 13:00

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

7. júla v kanadskom Quebecu na 32. zasadnutí Výboru svetového dedičstva zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Bratislava/Prešov 8. júla (TASR) - Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka 7. júla v kanadskom Quebecu na32. zasadnutí Výboru svetového dedičstva zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nominácia pozostáva zo súboru ôsmich drevených kostolov na území Slovenska, ktoré boli po dôslednom výbere nominované na zápis do zoznamu. Drevené kostoly sa vyskytujú v mnohých krajinách, kde prírodné podmienky zabezpečili drevo ako dostupný, vhodný stavebný materiál. Originálna drevená sakrálna architektúra v Karpatskom oblúku vrátane hraničnej oblasti Poľska a Ukrajiny, najmä jej výrazové prostriedky sú jedinečným príkladom syntézy východnej a západnejkultúry, symbiózy ľudového a profesionálneho staviteľstva, ktorá bola pretavená do regionálnych zvláštností.
Skupina ôsmich kostolov bola postavená v období 16. a 18. storočia, základným stavebným materiálom pri použití tradičných konštrukčných techník bolo drevo. Drevené kostoly, v rámci spoločných vlastností, majú niekoľko typologických variácií v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku, prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Evanjelické kostoly slúžia aj ako príklad tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburskeho odporu v 17. storočí. Ako TASR informovala generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová, pri výbere kostolov, ktoré spĺňajú tie najvyššie nároky na hodnoty kladené pre kategóriu svetového dedičstva, použili niekoľko kritérií. Po dôslednom a dlhom posudzovaní sa nakoniec do Zoznamu svetového dedičstva dostal rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi (Hervartov), rímskokatolícky kostol Všetkých svätých (Tvrdošín), evanjelický artikulárny kostol (Kežmarok), evanjelický artikulárny kostol (Hronsek), evanjelický artikulárny kostol (Leštiny), gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša (Bodružal), gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela (Ladomirová), gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa(Ruská Bystrá). Návrh na zápis spracoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zápis drevených kostolíkov do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO privítal aj Úrad Prešovského samosprávneho kraja,pretože štyri tieto vzácne objekty v Kežmarku, Hervartove, Bodružale a Ladomírovej sa nachádzajú práve na jeho území. Ako dnes uviedla pre TASR hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková, "už v prípravnom procese na zápis sme sa zaviazali, že budeme podporovať aktivity, ktoré budú smerovať k zachovaniu, zveľaďovaniu a ochrane týchto pamiatok. Veríme, že zaradenie objektov do zoznamu UNESCO pomôže obecným samosprávam, ale predovšetkým majiteľom týchto kostolíkov, aby vytvárali také podmienky, ktoré by do nášho regiónu prilákali čo najviac turistov." V súvislosti s podporou rozvoja turizmu pristúpil v tomto roku PSK aj k vybudovaniu strediska služieb cestovného ruchu v Hervartove v okrese Bardejov, kde sa nachádzarímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, ktorý bol vybudovaný približne okolo roku 1500 a je považovaný za najstarší drevený kostolík na Slovensku. "V spolupráci s obcou sa nám podarilo za viac ako päť miliónov korún postaviť účelové zariadenie, ktoré má slúžiť návštevníkom tejto unikátnej cirkevnej stavby. Turisti tu nájdu informačnú kanceláriu, sociálne zariadenia a malú kaviareň," dodáva Fitzeková. Aj napriek tomu,že PSK nie je majiteľom týchto objektov, bude podporovať iniciatívu obcí a cirkví pri predkladaní projektov, ktoré by mali zveľaďovať a chrániť tieto stavby,pretože práve drevené kostolíky by sa mohli stať akýmsi katalyzátorom rozvoja cestovného ruchu na území Prešovského kraja. V procese rozvoja turizmu a ochrany kultúrnych pamiatok sa chce kraj v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR uchádzať v najbližšom čase o ďalší zápis do svetového kultúrneho dedičstva. Pôjde o rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši.

Zdroj: TASR

Karpatské drevené kostolíky

Martin Turčan 03.09.2006, rubrika Kultúra

http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=19965&sec=10027&lang=cz
Pohyblivé památky a jejich historie a dnešní existence.Slovenské drevené lemkovské a bojkovské gréckokatolícke kostolíky (cerkvy) tvoria súčasť veľkej kultúrnej tradície Karpatorusínskeho etnika,žijúceho dnes okrem severného Šariša a Zemplína aj v poľských Bieszczadoch, ukrajinských Poloninách a rumunskom Maramureši.Bohužiaľ veľa cerkví nestojí už na svojom pôvodnom mieste.Cerkva archanjela Michala postavená v roku 1794 v Novej Sedlici je v skanzene v Humennom. Cerkva pochádzajúca z roku 1766 pôvodne zasvätená svätej Paraskieve z Novej Polianky je v skanzene vo Svidníku, Cerkva zasvätená Ochrane Presvätej
Bohorodičky z Mikulášovej a cerkva svätého Mikuláša postavená v roku 1775 v Zboji sú v skanzene v Bardejovských kúpeľoch,
cerkva svätého Mikuláša z roku 1741 z Kožuchoviec je v parku Východoslovenského múzea v Košiciach. Cerkva svätého Michala
archanjela z Matysovej z roku 1883 je v skanzene v Starej Ľubovni. Obyvatelia Habury si postavili cerkvu v rokoch 1502-10
pôvodne ako pravoslávnu.V roku 1740 si však postavili kostol kamenný a drevenú cerkvu predali Malej Poľane, kde bola roku
1759 zasvätená svätému Mikulášovi ako gréckokatolícka. Ale aj Malá Poľana si časom postavila kamenný kostolík, a tak sa
na náklady starostu Josefa Pilňáčka cerkva presťahovala do Jiráskových sadov v Hradci Králové.
Mohutný rozmach realizácií cirkevných stavieb v kraji pod Duklianskym priesmykom je stotožnený s obdobím po roku 1648, kedy takzvanou úniou prišlo k spojeniu pravoslávnej cirkvi s cirkvou grécko-katolíckou. Zvlášť v priebehu 18. storočia bolo týchto stavieb vybudovaných najviac.
Po stránke dispozičného riešenia sú cerkvy trojpriestorové stavby pozdĺžne usporiadané a pozostávajúce z babinca,
hlavnej lode a svätyne. Orientácia hlavnej osi cerkví v smere východ - západ vychádzala zo samotného bohoslužobného obradu.
Vlastná hmota cerkvy bola obyčajne osadená na jednoduchú kamennú podmurovku alebo na takzvané uholné kamene.
Okná sú takmer vždy osadené len na južnej strane. Ako materiál bol používaný kvalitný červený smrek.
Na spoje tesárskych väzieb sa najlepšie hodili tvrdé a húževnaté dubové kliny, ktoré nahradzovali skoby a klince.
Celkom výnimočne sa medzi stavebným materiálom drevených cerkví vyskytuje tis. Pomerne zriedkavo sa ešte vyskytujú
ako stavebný materiál dub a buk. Pri opracovaní sa uplatňoval oberučný nôž, nepostrádateľný hlavne pri výrobe šindľov.
Stavby boli veľmi solídne a nepoznáme taký prípad, že by boli dôsledkom porušenia materiálu povolili.Strechy cerkví, zvoníc ,
kopule veží , vstupné brány a ohrady boli takmer vždy pokryté šindľami.Tie sa často na okrajoch týchto konštrukcií rôzne dekoratívne zdobili a vytvárali jemne mäkký čipkový lem.Tá z troch veží lemkovských cerkví, ktorá bola obrátená na západ, bola vždy najvyššia a mala už úplne gotický charakter, tak odlišný od väčšiny stavieb nachádzajúcich sa na východe. Bojkovské cerkvy majú poväčšine dominantnú strednú vežu,prípadne majú veže len dve. Kovové kríže na drevených cerkvách reprezentujú celkom zvláštnu oblasť tvorby vidieckych kováčov. Sú pravidelne vytepované a vykované zo železných prútov. Ich riešenie a umelecká výzdoba dosahujú vysokú majstrovskú úroveň. Ústredným prvkom, ideovo-výtvarným i optickým centrom hlavnej lode cerkvy je drevená, horizontálne a vertikálne na tri časti členená kultová stena nazývaná ikonostas. Stena je v podstate nosičom prenosných doskových obrazov - ikon s portrétmi svätých a výjavmi zo života svätcov.Je potešiteľné, že všetky cerkvy sú dosiaľ vo veľmi dobrom technickom stave, s pravidelne udržiavanými strechami,vymieňanými šindľami a poväčšine sú dosiaľ miestom a centrom duchovného života svojich majiteľov.

Drevené kostolíky

tp://www.icko.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=21&Itemid=33

Prečítaj!!! Je to vyjadrenie reality  ktorú  aj keď nerád musím akceptovať ako holý fakt!!! (poznámka správcu)

Drevené kostolíky sú pamiatkami nás všetkých. No na rozdiel od Nórska, ktoré je okrem svojich fjordov preslávené i svojimi sakrálnymi stavbami (drevenými kostolíkmi), u nás o nich prakticky nikto nič nevie. Je to veľká škoda. Mnohí z nás vlastne nevedia, o čo prichádzajú.


Drevené kostolíky sú u nás roztrúsené na východe Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. - 18. storočia. Staršie sa takmer nezachovali, pretože boli postavené zo stavebného materiálu, ktorý je málo odolný voči poveternostným podmienkam a ohňu. Ani jedna sakrálna stavba nie je rovnaká, no všetky sú nesmierne cenné, krásne a bohaté na minulosť.


Čo ich robí tak nádhernými? Kostolíky nie sú na prvý pohľad veľké. Pôsobia skôr útulným dojmom. Zvonku nemusia každého zaujať. „Kostol postavený z dreva, čo už na ňom má byť úžasné,“ pomyslíte si. Čaro sa skrýva vnútri. Stačí, aby ste vošli dnu a zmeníte názor. Hra farieb vás najprv zaskočí, no potom len s úžasom sledujete biblické motívy zobrazené na ikonostase – stene ikon.  Priamo pred vami sa týči stena ikon pozostávajúca z piatich nad sebou ležiacich pásiem. Hoci stavba a výzdoba jednotlivých ikonostasov je v podstate jednotná, každý ikonostas prešiel iným vývojom. To sa odzrkadľuje na ich maľbe i dojme, ktorý na vás zanechajú. Dôležitým momentom sakrálnej stavby je svetlo. Kombinácia prirodzeného svetla s tlmenými farbami ikon vytvára iluzívny charakter kostolíka a nás očarúva a vnára do sveta fantázie.
Sakrálna stavba je našou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú treba chrániť a hlavne vidieť. Ako inak zistíte, o čo prichádzate?


Autor: sb